Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler
Více zde: https://www.dvorakpianoquartet.cz/review-recenze/
Dvořákovci z Prahy na Beethovenovom festivale v Tepliciach
15.06.2016 OPERA SLOVAKIA - Agata Schindler
......Bývalý plesový dom priľahlého zámku, ktorý je súčasťou zámockého parku, je ideálnym miestom pre komorné koncerty. Koncertná sieň disponuje optimálnou akustikou a prívetivou atmosférou, približne 100 miest nepresahuje príliš priestor, pre ktorý pôvodne komorné diela vznikli. V pondelok 13. júna malo v tejto sieni svoj veľký večer Dvořákovo klavírne kvarteto z Prahy v zložení Slávka Vernerová – klavír, Jana Vonášková – husle, Petr Verner – viola a Jan Žďánský – violončelo. Všetci štyria inštrumentalisti sú vykryštalizovanými osobnosťami, patria k momentálnym, pomerne početným vynikajúcimi hudobníkom českej hudobnej kultúry, ktorých koncertné vystúpenia patria k sviatkom hudby.
Mladý Beethoven si skomponoval Klavírne kvarteto Es dur, op. 16, ktoré na úvod zaznelo, pre seba. Vlastný notový zápis nebol pre Beethovena zaväzný, ba provokoval ho pri interpretácii k ohurujúcim improvizáciam či variáciám kvartetových tém – a publikum žaslo. Aj bez toho, aby klaviristka Slávka Pěchočová porušila notový zápis klavírneho partu, demonštrovala od začiatku svoje majstrovstvo a dokázala do svojej muzikantsky vyváženej interpretácie raného Beethovenovho štýlu „zakomponovať“ svojich partnerov: všetci hrali ešte iba budúceho romantického Beethovena, všetci neustále žmurkali po Haydnovi či Mozartovi. A druhú časť diela, Andante cantabile, prežiarili takou jednoduchosťou, ako keby hrali Mozartov klavírny bonbónik Sonatu Facile, alebo ako keby spolu spievali tú najprostejšiu ľudovú pieseň – ako keby ich Andante cantabile podať jednoduchšie ani nešlo. Aj v tomto prípade publikum žaslo, bolo frapované samozrejmosťou a pokorou, ktoré vyžarovali z nástrojov členov kvarteta. Ak má niekto možnosť sledovať koncerty Dvořákovho klavírneho kvarteta opakovane (pisateľka tohoto článku takúto možnosť hľadala a v Tepliciach našla), zistí, že tak ako on sám, tak i okolosediace publikum zatají od prvého momentu dych – aby mu neušlo nič z toho, čo práve znie, čo je jednorázové, neopakovateľné. Pisateľka opätovne počula s týmito Pražskými Dvořákovcami fragment Klavírneho kvarteta a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es dur op. 87 Antonína Dvořáka. To prvé dielo, ktoré vzniklo ako študentská práca, to druhé zo zrelého obdobia skladateľa, sú v určitom zmysle porovnateľné. Obe diela sú mimoriadne silnou hudbou, obe potrebujú k presvedčivému zneniu vášeň, ktorou prekypujú členovia kvarteta. Interpreti vyplnili tak s Mahlerom ako i Dvořákom kubatúru koncertnej siene do posledného možného miestečka. Ich samozrejmá a naprosto vzájomne produkovaná muzikalita vyúsťovala do logickej hudobnej deklamácie, artikulácie, dynamiky, do logického frázovania. Dvořákove klavírne kvarteto sa ako nedeliteľná jednotka na začiatku koncertu do hudby ponorí, na konci sa z hudby vynorí. Dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti naznačuje, že daný klavír, husle, viola a violončelo nás robia zvedavými, ako bude ich ďalší vývoj pokračovať. Po tomto koncerte si však netreba robiť starosti o budúcnosť tohoto komorného zoskupenia.
https://operaslovakia.sk/dvorakovci-z-prahy-na-beethovenovom-festivale-v-tepliciach/#prettyPhoto/3/
Autor: Agata Schindler