Veľké české muzikantské srdcia Dvořákove klavírne kvarteto

Hudobný život 11/15

Veľké české muzikantské srdcia  Dvořákove klavírne kvarteto

Byť členom komorného súboru, ktoré nesie meno jedného z najväčších skladateľov dejín hudby, je nepochybne česť. Vznik súboru majúce v hlavičke Dvořákove meno, si žiada súhlas priameho Dvořákovho dediča a napokon i Spoločnosti Antonína Dvořáka. Kvalitu súboru musí aj niekto garantovať. V prípade Dvořákovho klavírneho kvarteta to je huslista Václav Hudeček  a nedávno zosnulý klavirista Ivan Moravec, ktorý mal zo vzniku a kvality súboru veľkú radosť. Hlavnou garanciou sú však členovia súboru sami, klaviristka Slávka Vernerová-Pěchočová, huslistka Jana Vonášková-Nováková, violista Petr Verner a čelista Jan Žďánský. Každý z nich má za sebou bohaté a dlhoročné skúsenosti ako sólista i ako komorný hráč, ich cesty sa križovali už dlhé roky v rôznych komorných súboroch, na rôznych pódiách doma i v zahraničí. Do konečného komorného zoskupenia, do Dvořákovho klavírneho kvarteta, ich priviedla vzájomná sympatia, chuť spoločne pracovať, ale hlavne ich veľké muzikantské srdcia. Títo štyria umelci nepoznajú technické interpretačné prekážky, bez námahy ťažia z hĺbok notových zápisov, z ich hudobných myšlienok, z ich spleti harmónií a melódií. V čase sa odvíjajúci  hudobný obraz nechávajú pred ušami a očami publika vznikať so zatajeným dychom. So zatajeným dychom poslucháča, ktorého od prvého momentu vtiahnu do hudobného diania. Bolo tomu tak i 13. októbra vo Valdštejnskej sieni Štátneho zámku Duchcov, v malom mestečku na severozápade Čiech. Nádheru klasicisticky upravenej barokovej siene naplnila hudba: Klavírne kvarteto a moll Gustava Mahlera a Klavírne kvarteto č. 2 Es Dur op. 87 Antonína Dvořáka. Obidve diela z konca 19. storočia, obidve ovplyvnené Brahmsom, obidve neskoro romantické. V prípade Dvořáka ide o dielo z jeho poslednej skladatelskej fázy, v prípade Mahlera o dielo z jeho študentských rokov. To Mahlerove bolo takmer stratené, zachovalo sa iba v jednej časti, Dvořákovo bolo vydané hneď po jeho vzniku u vydavateľa Simrocka. Obidve stretávame dnes v koncertných sieňach zriedka, poznáme ich skôr z nahrávok. A aká to je vďačná a silná hudba! Do pohnutého krátkeho molového Mahlera sa ponorili interpreti akoby sa s ním nechceli nikdy rozlúčiť. Predstavili zvláštny Mahlerov komorný štýl, sýty, zdržanlivý, vášnivý, v tematickej práci vynaliezavý – napriek šesťnáročnému tvorcovi už takmer Mahlerovský. Klavír bol všadeprítomný, bol základom, lešením i nadstavbou, nádherne vyznelo tiež sordinované intermezzo, husľová kadencia pre záverom torza priam skríkla a žalovala, že z Mahlerovej komornej hudby sa nezachovalo viac...  Podobne ako u Mahlera, vznikali už v prvej časti Dvořákovho kvarteta Es Dur interpretáciou quasi éterické zvukové obrazy, dokonalé splynutie všetkých štyroch nástrojov napriek ich suverénnej osobitosti. Kde si to partitúra vyžadovala, tam sa odsunuli husle do pozadia, tam zvíťazilo zamatom odiate violončelo alebo viola. Lento korunovali nadherné sóla violončela, huslí a klavíra, Scherzo sa v Triu famózne roztančilo. Finále dalo čiastočne zabudnúť, že muzicírujú štyria hudobníci. Z počiatočného unisona vytvorili priam orchestrálny ohňostroj radosti. 

Agata Schindler